Odpočívať tak s Le Corbusierom…

Le Corbusier Chaise Longue

„Uzavretý, tvrdý, neprístupný, odmietajúci všetko osobné, nedôverčivý ako málokto. Nikto nevie, kým vlastne je“, tak taký bol Le Corbusier, vlastným menom Charles-Édouard Jeanneret-Gris, podľa publicistu Siegfrieda Giediona. Napriek (alebo vďaka) tomu sa stal jedným z najznámejších architektov a dizajnérov v histórii.

Le Corbusier sa narodil 6. októbra 1887 v La Chaux-de-Fonds v švajčiarskom kantóne Jura. Jeho otec maľoval hodinové ciferníky a matka bola učiteľkou klavíra a muzikantkou. Umelecké predpoklady mal teda už vrodené, a tak nebolo neočakávané, že sa rozhodol pre štúdium na umeleckej škole École d´Art v La Chaux.

Svoj prvý väčší úspech zaznamenal v roku 1902, kedy boli ocenené hodinky, ktoré navrhol. Od výtvarného umenia sa však dostal až k architektúre a urbanizmu. V roku 1928 predstavil v Paríži kolekciu nábytku Equipement intérieur de l’habitation, ktorú navrhol spolu s Pierre Jeanneretom a Charlotte Perriandom. Zahŕňa také dizajny ako svetoznámu „leňošku“ Chaise Longue LC4, či sedaciu súpravu L02 či L03. Jeho typickými znakmi sú jednoduché priame línie a minimalizmus.

Ako sám povedal: „jednoduchosť neznamená chudobu, jednoduchosť znamená výber, triedenie, krištalizáciu, ktorej hlavným cieľom je rýdzosť. Jednoduchosť je koncentrácia. Purizmus a jednoduchosť, ktoré vo všetkých svojich prácach presadzoval, však v období, kedy dizajny vznikali, neboli ani náhodou oceňované. Práve naopak, chápali ich ako radikalizmus. Jeho nábytok sa v tom období vyrobil len v malom množstve. Prelom nastal v šesťdesiatych rokoch, kedy sa nábytok začal vyrábať v Taliansku na základe licenčnej zmluvy.

No a napokon, Jeanneretovu alias Corbusierovu tvorbu najviac vystihuje on sám: „Úlohou architektov je byť úspešný v súlade a na úrovni veľkých skutočností doby a veľkých cieľov spoločenského vývoja, na ktorom sa zúčastňujú a ktorému majú prospôsobiť a podriadiť svoju prácu. Preto sa zaväzujú, že nebudú preberať do svojho diela formy minulých období a odumretých spoločenských systémov a neprestajne sa budú usilovať o skutočne novú koncepciu stavebných úloh a realizáciu všetkých vecných a intelektuálnych potrieb.“